História spoločnosti Založenie spoločnosti sa datuje rozhodnutím obecného zastupiteľstva a podpisu spoločenskej zmluvy ku dňu 28.12.1994. OBECNÉ LESY, s.r.o., Stará Myjava obhospodarujú lesné pozemky vo vlastníctve obce Stará Myjava na výmere 1084,07 ha. Všetko sú to hospodárske lesy. OL sú držiteľom Osvedčenia o účasti na certifikácií lesov PEFC. Svojou lesníckou a hospodárskou činnosťou sa hlásia k systému obhospodarovania Pro Silva. Hlavnou drevinou je podľa zastupenia Buk lesný 63 %, Smrek obyčajný 22%, Smrekovec opadavý 7 %, Dub zimný 5 % a ostatné dreviny 3%. Na výmere spravovaného majetku sa nachádza rekreačná oblasť s priehradou na letné kúpanie, lyžiarskym vlekom a počas dostatočnej snehovej pokrývky aj upravenými bežkárskymi trasami o dĺžke cca 10 km. Vo vlastníctve OL je komplex Strediska drevárskej výroby zameraný na spracovanie guľatinových sortimentov listnatých a ihličnatých drevín. Na porez guľatiny sa používa pásová vertikálna píla Primultini. Súčasťou tohto komplexu je výroba polienok podľa požiadaviek odberateľov na automate POSCH Spalfix K-450.
Na lesnom majetku v správe obecných lesov sa nachádzajú 2 náučné chodníky o celkovej dĺžke 8,5 km zamerané pre jednodňovú resp. viac dennú rekreáciu. OL každoročne organizujú jednodňové alebo viacdňové pobyty zamerané na lesnú pedagogiku, podľa požiadavky základných a materských škôl. História vývoja lesníctva v oblasti myjavska
Do 16. storočia sa dá rozprávať o lesoch v oblasti celého myjavska ako o lesoch, ktoré sa vyvíjali takmer bez akéhokoľvek zásahu ľudskej činnosti. Prvé zmienky o vzniku dediny Myjava sú až z roku 1586, čo ale, ako uvádza Bodnár „nemôže sa vzťahovať na samé osídlenie tohto kraja...“ V roku 1436 sa Myjavsko nazýva v čachtickom panstve ako „pustatina Myjava“. Taktiež z dokladov brančského panstva sa dozvedáme, že v roku 1551 nazývali oblasť Myjavska ako „pustatina“ (Bodnár, 1911)
Pôvodná dedina Myjava vznikla na území terajšej Starej Myjavy, kde boli v tom čase ešte lesy. (Varsík, 1985) Následne nastalo masívne odlesňovanie a klčovanie okolitých lesov. V 17.storočí nastupuje vplyv Valaskej kolonizácie a rozmach chovu oviec a dobytka. Tieto hospodárske zvieratá potrebovali veľké množstvo pastvín čo tiež napomáhalo ku klčovaniu okolitých lesov. Tomuto nasvedčujú miestne názvy ako Salaš, Košiarka, Košáre, Lehniská. Podľa záznamov z čachtického panstva z roku 1661 sa v katastri Myjavy rozprestierali rozsiahle pánske lesy Sovinec, Rudník, Korytárka a ďalšie. Ak si preklopíme dnešné lokality podľa miestných názvov prídeme nato, že sa tam nachádza minimálna rozloha lesa (Rudník) resp. žiadna (Sovinec). V lesoch sa zakazovalo akékoľvek rúbanie dreva pod pokutou 12 zlatých pre miestnych poddaných a zhabanie všetkého majetku cudzím poddaním. (ÚHÚL, 1972) Na základe zemepanského poriadku čachtického panstva z roku 1661 nesmeli kopaničiari klčovať lesy pod hrozbou pokuty 2 zl. Chalúpky na okraji lesa resp. v lese sa museli premiestniť ďalej od lesa. Ak sa takto nestalo mali byť chalúpky odstránené a na vhodných miestach spálené. Podľa trestného výroku pánskej súdnej stolice z 15. mája 1679 v Čachticiach sa dozvedáme, že poddaní z Myjavy vyklčovali neoprávnene pánsky les a pôdu používali ako kopanicu. (Varsík, 1985) Z polovice 17. storočia je zachovaná výpoveď moravských svedkov pri spore o hranicu, kde istý Mikuláš Hrabáček, v tom čase 80-ročný obyvateľ Veľkej (zrejme terajšej Veľkej nad Veličkou ČR), vypovedal takto: „pamatuje, že tu pod těmi loučkami (zrejme oblasť Novej Lhoty) až k Myjave potoku žádnych kopaníc nebylo, nýbrž všechno černé hory.“ (ÚHÚL, 1972). Táto informácia poukazuje na to, že vtedajšia oblasť terajšej Starej Myjavy nebola takmer vôbec osídlená. Podľa Bodnárovej zmienky o kúpe susediacich zalesnených pozemkov obce Myjava môžeme konštatovať, že tým vyriešilo strážnické panstvo potreby lesa pre občanov Novej Lhoty. „Pri prameňoch Myjavy od hranice je hora -Čupec-. Na tomto mieste krajinský chotár neide sedlom pohoria, jako by sa to samo sebou rozumelo, lež od Čerešienky (dnešný Kubíkuv vrch) na Šiance (Tri stoly). Tej čiare ľud hovorí – chotárik-. Dľa povesti horu, medzi chotárikom a sedlom, ktorýsi predstavení Myjavy predal bol strážnickému grófovi za jednu kačenu, dukátmi nadiatu.“ (Bodnár, 1911) Predpokladáme, že sa jedná o časť terajšieho singuláru občanov Novej Lhoty. V 18. storočí sa kopaničiarske osídľovanie a stým súvisiace odlesňovanie rozšírilo do takej miery, že v roku 1734 komposesori brančského panstva žalujú zemepánovi, „že ich lesy budú úplne zničené, lebo väčšia časť lesov bola už vyklčovaná. (ÚHÚL, 1972) Z roku 1837 sa zachovala spáva, že obyvatelia Myjavy vyrábali olej z nazbieraných bukvíc v lesoch čachtického panstva. Predpokladá sa, že segregácia (vydelenie lesov obecných od panských majetkov) prebehla v prospech obce Myjava po roku 1871. „Zlatou baňou sú rozsiahle hory, ktoré sa delia na Horné a Dolné hory.“ (Bodnár, 1911) Touto myšlienkou začína autor 1. monografie o Myjave stať venovanú lesom segregovaním obci Myjava. Horné hory začínali od cesty z poľany do Sabotou ďalej na severo-východ po hranici (terajšia štátna hranica) až na Tri stoly. Z Troch stolov južne až po Rudník – Skalky. Dolné hory od krajnanského (Vlčia dolina) v podobe podkovy až po Surovín.
Začiatkom 20. Storočia mali lesy obce Myjavy výmeru 2 625 ha. V roku 1932 počas obnovy LHP výmera lesných pozemkov predstavovala 2 362 ha. Takže za cca 40 rokov výmera lesov poklesla o 263 ha. Kopaničiarom sa rozdeľovalo drevo z ročného prídelu tzv, „vyciachovaného“ podľa takéhoto kľúča: „Na každý komín (dom) a na každých úplných 9 prešporských meríc výsevu (1,94 ha poľa) dostal kopaničiar 1 fúru dreva, maximálne 11 fúr. Vyhorelci dostávali stavebné drevo zadarmo, začiatkom 20. storočia za určitý poplatok.“ (ÚHÚL 1972) O lesy vo vlastníctve obce Myjava sa staral 1 inšpektor (nekvalifikovaný horár) a 9 hájnikov. Prvý Lesný hospodársky plán (LHP) pre lesy obce Myjava bol vyhotovení v roku 1892. Hospodárilo sa clonnou obnovou. Zastúpenie drevín podľa vykonanej taxácie bolo buk lesný 73,10 %, smrek obyčajný 22,20 %, borovica sosna 1,90%, smrekovec opadavý 1,90% a dub sp. 0,90 %. Jedným z hlavných a najzávažnejším vplyvom človeka na kvalitu lesného porastu v lesoch obce Myjava bolo v minulosti, okrem pasenia dobytka a pálenia dreveného uhlia hlavne v stojacích porastoch vyhrabávanie opadaného lístia tzv. „šústia“, ktoré sa požívalo na podstielku pre dobytok. Pôda sa ochudobňovala, dochádzalo k výraznej degradácií a neplneniu vodozádržnej funkcií lesa. V roku 1948 na základe ustanovení §2, odst, 4 zákona č. 312/1948 Zb. prešli lesy obce Myjava do vlastníctva štátu a do správy Československých štátnych lesov.
Zdroje:
HISTORICKÝ PRIESKUM LESOV Oblasť: Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina, ÚHÚL ZVOLEN - pobočka Piešťany, 1972.
BODNÁR, Július: Myjava. Myjava : Kníhtlačiareň Daniela Pažického, 1911.
VARSÍK, Branislav : Myjava do roku 1848, In: DUGÁČEK Michal – GÁLIK Ján: Myjava, Bratislava : Obzor, 1985.